Video: CENNOSŤ POZORNOSTI. PRAKTICKÉ RADY 2024, Júl
Informácie o jazykovej spôsobilosti žiadateľa pre pokračovanie nie sú prvoradé, stále sú však veľmi dôležité. Tento stĺpec je potrebné vyplniť nie na účely prezentácie, ale s plnou zodpovednosťou, pretože mnohí náborári tieto informácie kontrolujú predovšetkým. Existuje niekoľko pozícií, ktoré je jednoducho nemožné obsadiť, ak žiadateľ nemôže voľne hovoriť, čítať a písať v cudzom jazyku.
Keďže životopis je pomerne výstižným dokumentom, pre mnohých je niekedy ťažké v ňom spoľahlivo preukázať úroveň jazykových znalostí. V prípade životopisov, dotazníkov a iných dokumentov je najlepšie použiť medzinárodnú klasifikáciu, podľa ktorej sa určujú znalosti. Toto je druh kódu, pri ktorom zamestnávateľ okamžite zistí, ako dobre jeho potenciálny zamestnanec pozná cudzí jazyk.
Znalosť jazykov: Prečo táto informácia v životopise?
Globalizácia hospodárstva sa každým rokom zvyšuje. Mnoho spoločností hľadá partnerov v zahraničí. Niektorí tam nájdu investorov, iní nájdu dodávateľov a iní nájdu zákazníkov. A ak je uzatváranie predbežných zmlúv a transakcií úlohou vysokokvalifikovaných vrcholových manažérov, potom udržiavanie ďalších vzťahov a vykonávanie väčšiny každodenných pracovných procesov leží na pleciach bežných zamestnancov. V dôsledku svojej služby musia komunikovať so zahraničnými partnermi a spravidla musia ovládať cudzí jazyk, najčastejšie v angličtine, pretože práve v tomto svete je najrozšírenejší, a to aj v podnikateľskej sfére.
V niektorých prípadoch zamestnávatelia prijímajú zamestnancov, ktorí poznajú menej bežné dialekty - nemčinu, taliančinu, čínštinu a švédčinu. Táto požiadavka závisí od krajiny, s ktorou spoločnosť nadviazala obchodné vzťahy. Zároveň je žiadateľovi viac ocenený na trhu práce, čím lepšie hovorí cudzím jazykom. V životopise je úroveň odbornej spôsobilosti obvykle predpísaná slovami, bez podrobných znalostí. Naopak, v tejto veci je naopak lepšie nepodceňovať alebo preháňať vaše schopnosti.
Ako zobraziť tieto údaje?
Mnoho ľudí, ktorí píšu životopis, píšu, že dokonale ovládajú určitý cudzí jazyk alebo majú len konverzačnú schopnosť a plynule komunikujú o každodenných témach. Takéto informácie však neprinášajú osobitné sémantické zaťaženie, sú rozmazané a nie sú podporované žiadnymi údajmi. Znalosti možno potvrdiť veľmi špecifickými faktami:
- Uveďte, ako, kde a v akom období prebiehalo štúdium cudzieho jazyka - v škole, inštitúte, v triedach s tútorom, v kurzoch.
- Uveďte prítomnosť diplomu, osvedčení a iných dokladov potvrdzujúcich vedomosti.
- Môžete hovoriť o skúsenostiach so životom v zahraničí (ak to naozaj bolo).
Zamestnávateľ alebo náborový pracovník nebude schopný vyhodnotiť, ako hlboké sú jeho znalosti vo frázach, ako napríklad „ja viem dobre anglicky“ alebo „hovorím hebrejsky“. Na preukázanie vašich zručností je omnoho vhodnejšie použiť osobitný európsky systém hodnotenia jazyka.
Medzinárodná klasifikácia
Existujú dva spôsoby, ako preukázať jazykovú spôsobilosť pri pokračovaní:
- Systém British Council.
- Metóda CERF
Prvá z nich je jednoduchšia a známejšia, podľa nej môžete vyhodnotiť vedomosti osoby na troch úrovniach: na primárnej, sekundárnej a pokročilej úrovni.
Druhý systém je vyspelejší, ale v mnohých ohľadoch odráža ten predchádzajúci. Spravidla sa objavujú problémy s metódou CERF pre tých, ktorí nevedia, ako napísať úroveň jazykových znalostí v životopise. Môže zodpovedať stupňom A1 alebo A2 (vstupná úroveň), B1 alebo B2 (stredná úroveň), C1 alebo C3 (pokročilá úroveň).
Prvá úroveň
Osoba, ktorej cudzie znalosti sú obmedzené na úroveň A1 (alebo začiatočník), v cudzom jazyku môže o sebe rozprávať iba najzákladnejšie informácie - meno, vek, odpovede na krátke monosyllabické otázky. Nevlastní list, ale bude schopný čítať krátke a gramaticky jednoduché vety.
Úroveň A2 môže znieť inak ako stredne pokročilá. Je určený žiakom základných a stredných tried alebo tým ľuďom, ktorí absolvovali niekoľko tried výučby cudzieho jazyka. V praxi môže človek viac-menej slobodne komunikovať s cudzím jazykovým hovorcom o každodenných témach, žiadať o pokyny, nakupovať, nájsť potrebné informácie pomocou značiek, napísať o sebe krátky príbeh. Pre pokračovanie nie je jazyková znalosť pred pokročilým jazykom dostatočná na to, aby bola uvedená ako výhoda.
Stredná úroveň
Rovnako ako pôvodná úroveň, stredná úroveň sa delí na dva typy, a to B1 (stredne pokročilý) a B2 (stredne pokročilý). V prvej fáze môžu študenti hovoriť plynule, čítať malé poznámky a nepreťažovať zložitými terminologickými článkami, fikciou, sledovaním filmov bez prekladu, ale titulkami. List tiež nie je dostatočne rozvinutý, ale vedomosti v tejto fáze už postačujú na osobnú korešpondenciu alebo na zostavenie malých textov.
Úroveň B2 je ešte pokročilejšia. Tí, ktorí sa k nemu dostali, sú schopní jasne vyjadriť svoje myšlienky v cudzom jazyku, môžu hovoriť o každodenných témach, diskutovať o obchodných záležitostiach, čítať nielen fikciu, ale aj vedecké články. Vedomosti v tejto fáze by tiež mali stačiť na vedenie obchodnej korešpondencie. Toto, ako aj nasledujúce úrovne znalosti anglického jazyka, sú pre zhrnutie najdôležitejšie. Tí, ktorí ich vlastnia, sa môžu bezpečne uchádzať o pracovné miesta zamestnancov, ktorí sú často nútení komunikovať s cudzincami o pracovných záležitostiach.
Pokročilá úroveň
Tí, ktorí ovládajú cudzí jazyk najlepšie, ale nie sú rodenými hovorcami, sa zaraďujú do kategórie C1 (pokročilí). Podľa klasifikácie môžu ľudia, ktorí ju vlastnia, voľne hovoriť, čítať a písať v cudzom dialekte, pričom na tento účel používajú zložité lexikálne a gramatické konštrukcie. Tí, ktorí sú na úrovni C2 (odbornosť), sa nedajú rozlíšiť rečou od rodených hovoriacich. Hovorí bez prízvuku, nielen číta a rozumie textom so zložitosťou a orientáciou, ale sami môžu písať novinárske články a beletrie.
Znalosť ruského jazyka
Vaša úroveň znalosti ruského jazyka pre pokračovanie sa musí opísať na základe požiadaviek zamestnávateľa. V niektorých prípadoch postačuje kompetentná reč a dobrá slovná zásoba. Uchádzači sa môžu uchádzať o niektoré pozície iba vtedy, ak majú filologické vzdelanie (pedagogika, žurnalistika, lingvistika). Zamestnávateľ spravidla predkladá požiadavky na tento bod na začiatku.
